„Čím lepší človek,
tým menej podozrení
zo zlosti iných.“
Cicero
Júl nazývali Rimania Quntilis. Po víťazstve cisára Iuliusa Ceasara nad Španielmi
na sedemsté výročie založenia mesta Ríma a na víťazný Ceasarov pochod, nazvali siedmi mesiac roka júl. Má 31 dní. Slnko sa odvracia od našej Zeme. Začínajú sa kratšie dni. Starí hospodári dosť často vraveli, že keď je na Jakuba pekný, slnečný deň,
má byť v budúcom roku veľmi silná zima v januári. Aj to vraveli, že aké je v tomto dni dopoludnie, taký je Štedrý deň. Z mnohých povier, ktoré sa vzťahovali na tento mesiac, spomenieme aspoň niektoré: „Keď je Slnko v znamení Raka, treba sa obzvlášť vyvarovať ochorení. Najmä sleziny, pľúc a ľudia v znamení Leva aj žalúdka i bolesti srdca. Škodlivé sú v tomto mesiaci rosy, a to ako pre obilie, tak aj pre živočíchy. Často sa v tomto mesiaci aj víno pobantuje a pokazí. Pravda, iba to, ktoré sa dovtedy nepilo.
Na druhej strane veľmi prospieva zdraviu, ak sa jedia surové jedlá, najmä zo zeleniny, ovocia a húb. Ak ste veľmi zahriati, je nebezpečné studené nápoje piť, dobre je, ak sa pred napitím chladnejšieho nápoja prezlečiete. Najmä v období tzv. psích dní treba sa vyvarovať horúcich jedál, množstva mäsa, najmä horúceho a údeného, ako aj silných alkoholických nápojov.
Vrtochy v júli:
6. júla 1285 prešli krajinou strašné búrky. Ľud si myslel, že sa nebesá spojili so zemou a preto za veľkej tmy padal na kolená a spínal ruky a náhle pokánie činil, mysliac si, že sa blíži koniec sveta.
6. júla 1788 boli úžasné horúčavy, aké dovtedy ľudia nepamätali. Od veľkej horúčavy začali ľudia mrieť, najmä vojsko v posádkach padalo a často v službe omdlievalo.
9. júla 1469 bolo zatmenie Slnka. Astrológovia predpovedali v súvislosti s tým veľa pohrôm a katastrof. Aj prišli. Turci vtrhli do Uhorska, kráľ Matej začal vojnu so svojím svokrom Jiřím z Poděbrad.
10. júla 1252 padal neslýchaný ľadovec, ktorý ležal na zemi a narobil strašné škody. Po ňom prišli horúčosti a veľká drahota v mestách.
13. júla 1346 sa v krajine objavilo veľké množstvo kobyliek, ktoré ničili obilie, stromy a lúky.
15. júla 1330 bolo zatmenie Slnka. Bol to strašne mokrý rok. V júli po celý mesiac pršalo. Temer všetko obilie zhnilo ešte predtým, ako sa zobralo.
21. júla 1432 boli veľké povodne temer v celej strednej Európe. Vltava, Dunaj, Labe a iné rieky sa vyliali zo svojich korýt a mnoho obcí, chotárov a miest zaliali.
24. júla 1119 prešli krajinou také búrky, že prívaly zbúrali aj mnohé pevnosti a hrady. Na Vyšehrade zničila búrka polovicu paláca. Mnoho záhrad vyšlo navnivoč. Stromy povytŕhalo a zavlieklo na celkom iné miesto na chotári.
23. júla 1796 prešla krajinou veľká búrka. Ľadovec vo veľkosti husacieho vajca padal na mnohých miestach a úplne zničil záhrady a vinice a pobil veľa ľudí. Mnohých pripravil o poslednú skyvu chleba.
Storočná predpoveď:
Spočiatku mesiaca oblačno a teplo. Premenlivé počasie sa pretiahne až do 10. júla, potom prídu veľké horúčosti s pomerne častými búrkami. Po nich sa ochladí. Koncom mesiaca premenlivo, na mnohých miestach pekne a teplo s nočnými búrkami.
Aký býva júl?
Je najteplejším mesiacom roku. Má až 16 percent ročnej teploty. Čo do zrážok, je júl až na piatom mieste. Júl patrí aj k najzdravším mesiacom. Z tisíc úmrtí do roka len 70 pripadá na tento mesiac. Má najviac západných vetrov. Priemerná teplota je okolo 16 stupňov. Má 14 dní horúcich a 2 – 3 dni také, že teplota aj po západe slnka dosahuje vyše 27 stupňov.
„Dobrá vôľa robí smiech, so zlou vôľou ide hriech.“
