Slovensko. Neveľká krajina v srdci Európy. Čo nedostala na veľkosti, bolo jej mnohonásobne vynahradené prírodnými krásami, dobrými ľuďmi a veľkým množstvom hradov i zámkov. Z väčšiny hradov zostali už len ruiny, len niekoľko sa zachovalo neporušených až do dnešných čias. Každý z hradov je miesto dýchajúce dávnou históriou, opradené mnohými povesťami a predstavuje nevypočítateľnú historickú a kultúrnu hodnotu. Jeden takýto skvost máme priamo v srdci Malých Karpát a to hrad Červený Kameň.
Červený Kameň
Prečo sa hrad Červený Kameň volá červený? Je to z toho dôvodu, že pôvodný stredoveký hrad bol postavený z materiálu – kameňov a skál , ktoré obsahujú vysoké percento železa. Toto železo na vzduchu oxiduje a to dáva kameňu typickú červenkastú farbu. Možno by sa hrad volal úplne inak, keby bol postavený na vrchu Kukla, ako to bolo pôvodne naplánované. Viac už v povesti:
Kráľovná Konštancia Uhorská sa rozhodla postaviť hrad. O vhodnom mieste na stavbu hradu sa radilo dvanásť mudrcov . Jedenásti navrhli vrch Kukla, ktorý leží naproti vrchu, na ktorom je hrad Červený Kameň postavený. Iba jeden, najmladší, navrhol terajšie miesto, pretože podľa neho sa na vrchu Kukla stretávajú duchovia a stavebný ruch ich rozhnevá. Väčšina však rozhodla pre vrch Kukla a začalo sa so stavebnými prácami. Robotníci v prvý deň postavili časť základov a múrov. V noci sa však diali zvláštne veci. Postavené základy i múry víly zdvihli a preniesli na susedný vrch. Aké veľké bolo prekvapenie robotníkov, keď na druhý deň už na pôvodnom mieste nič nenašli. Pokračovali teda v práci od začiatku. Každé ráno však bolo všetko to, čo sa predchádzajúci deň na Kukle postavili, prenesené cez dolinu na protiľahlý vrch. Znova teda zasadla rada starších , ktorá dala za pravdu svojmu najmladšiemu členovi a hrad nechala na novom mieste. Hrad Červený Kameň tak mohol byť nerušene vystavaný na protiľahlom kopci.
Vráťme sa však k histórii:
Hrad Červený Kameň poznáme pod názvami (nem. Rotenstein, maď. Vöröskő) alebo tiež Bobrí hrad (nem. Bibersburg, vychádza z mena jeho stredovekých majiteľov, rodu Tiborovcov, Bibersburg – Tibursburg). História hradu Červený Kameň siaha až do prvej polovice 13. storočia. Jeho dejiny sa začali písať, keď česká kráľovná vdova Konštancia Uhorská nechala pred rokom 1240 na svojich majetkoch postaviť hrad, ktorý zapadol do siete pohraničných hradov tiahnucich sa od Devína až po Strečno. Hrad bol najskôr kráľovským majetkom, neskôr sa ako jeho vlastníci vystriedali viaceré významné uhorské šľachtické rody, medzi inými Matúš Čák Trenčiansky, Wolfurtovci, grófi z Pezinka a Svätého Jura, Zápoľskí aj Turzovci. Turzovci získali hrad spolu s panstvom do dedičnej držby od kráľovnej Márie Habsburskej, manželky uhorského kráľa Ľudovíta II. Jagelovského. Do dejín hradu zasiahli najvýznamnejšie dva šľachtické rody, ktoré sa postupne stali jeho vlastníkmi: nemeckí Fuggerovci a uhorskí Pálffyovci.Fuggerovci získali hrad do držby od svojich obchodných partnerov Turzovcov. Červenokamenské panstvo s gotickým hradom sa tak v roku 1535 dostáva do vlastníctva jednej z najbohatších obchodníckych rodín vtedajšej Európy. Na čele rodiny stál Anton Fugger, vzdelaný, veľmi bohatý a schopný obchodník z juhonemeckého mesta Augsburgu. Rozhodol sa využiť strategickú polohu Červeného Kameňa, neďaleko Viedne a Bratislavy a premeniť starý gotický hrad na bezpečný sklad tovarov, s ktorými jeho rodina obchodovala po celej Európe. Investoval množstvo vlastného času a finančných prostriedkov na prestavbu stredovekého hradu na renesančnú pevnosť. Starý hrad bol postupne, od roku 1537, búraný a na jeho mieste vyrástli štyri obranné bašty spojené obrannými múrmi a jedno obytné krídlo. Vznikla tak moderná renesančná pevnosť, ktorej architektúra využívala najmodernejšie dobové poznatky a bola prispôsobená na účinnú obranu všetkého, čo pevnosť ukrývala v rozľahlých skladovacích priestoroch/pivniciach. Turecké nebezpečenstvo visiace nad Uhorským kráľovstvom a celou strednou Európou spôsobilo, že obchodné zámery Fuggerovcov v tejto časti Európy postupne slabli, až sa rodina rozhodla Červený Kameň predať.
Medzi viacerými záujemcami o kúpu hradu a panstva zvíťazil mladý barón Mikuláš II. Pálffy, profesionálny vojak, ktorý bol neskôr vďaka závratnej vojenskej kariére povýšený na grófa. Hrad vyplatil v troch splátkach, prvú v roku 1580. O tri roky neskôr sa oženil s Máriou Magdalénou Fuggerovou, dcérou Mareka Fuggera, vnučky spomínaného Antona Fuggera a do roku 1588 sa stal vlastníkom celého panstva. Potomkovia Mikuláša a Márie Magdalény Pálffyovcov mali hrad Červený Kameň v držbe až do roku 1945.
Verbe Pálffyovcov je zobrazený zlatý jeleň vyskakujúci z vozového kolesa v zlatej farbe, s trojvrším zelenej farby, podkladom erbu je modrý štít. Modrá a zlatá farba patria medzi heraldické farby, ktoré boli v erbovej symbolike považované za najcennejšie. K vzniku erbu sa viaže nasledujúca legenda:
Jednej tmavej noci sa Pálffyovci vracali z ďalekej cesty. Po ceste sa spustila silná búrka, ktorá splašila kone. Onedlho z lesa vybehol jeleň a svojimi parohami skočil do zadného kolesa. To sa zlomilo a páni nemohli pokračovať v ceste, museli prenocovať v lese. Ráno zistili, že most, po ktorom mali prechádzať poškodila búrka a pred nimi bola priepasť. Jeleň tak zachránil panstvu život. Z úcty a vďaky si dali jeleňa do svojho erbu. Pravda však nie je taká dramatická: Pavol Pálffy sa začiatkom 16.storočia oženil s Klárou z rodu Bakóc- Erdody a prevzal od nich aj erb. Neskôr sa oba erby pozmenili, aby bolo možné rody identifikovať a neprichádzalo k ich zámene.
Pálffyovci hrad niekoľkokrát prestavovali, v druhej polovici 16. storočia bola fuggerovská pevnosť Mikulášom II. Pálffym upravená na rodové sídlo. O polovicu storočia neskôr prestaval hrad Mikuláš IV. Pálffy pre seba a svoju manželku Máriu Eleonóru Harrachovú v ranobarokovom slohu. Vybudoval jeden z najväčších skvostov hradu a to salu terrenu (význam talianskeho pôvodu, znamená prírodná sála). V druhej polovici 18. storočia hrad zmodernizoval a rozšíril Rudolf Pálffy s manželkou Máriou Eleonórou Kaunitz-Rietbergovou.Pálffyovci sa popri diplomatických a vojenských funkciách starali aj o celé červenokamenské panstvo. Udržiavali hospodárky rast, ktorý začal ešte za čias Fuggerovcov. Panstvo malo vo vlastnej réžii produkciu vína, piva, obilia, i iných plodín. Pálffyovci budovali na panstve manufaktúry – na výrobu skla v Doľanoch, papiereň v obci Píla, súkenku aj pivovar v Častej.
V neskoršom období na hrade Červený Kameň už neprišlo k zásadným stavebným zásahom, ktoré by výraznejšie pozmenili vzhľad hradnej budovy. Posledný príslušník pálffyovského rodu opustil hrad na jar v roku 1945. O štyri roky neskôr bol hrad vyhlásený za štátny kultúrny majetok.
Hrad Červený Kameň má stále čo ponúknuť. Či je to hradná kaplnka ako jeden z umeleckých skvostov hradu. Či je to lekáreň z druhej polovice 17. storočia, v minulosti nazývaná Zlatý orol. I hradná studňa hlboká viac ako 100 metrov. Alebo Rytierska sála, najväčšia miestnosť na hrade, aj už vyššie spomínaná sala terrena. Svojou veľkosťou Vás ochromia nielen štyri bašty, ale i majestátnosť hradných pivníc. Veď pivničná hala je dlhá 78 metrov, s výškou i šírkou cca 8 metrov. A to z ďaleka nie je všetko. Najlepšie iste bude, ak sa hneď, ako to bude možné, o tom presvedčíte na vlastné oči. Určite budete odchádzať spokojní pri pohľade nielen na prekrásnu okolitú prírodu a s úsmevom na perách po skvelo strávenom dni. S hrdosťou v srdci na prácu našich predkov, ich um a šikovnosť postaviť majestátny hrad bez moderných technológií. Ja hrdá som. Veď predsa pochádzam z „červenokamenského panstva.“
Zdroj foto: SNM – Múzeum Červený Kameň
