Naše Malé Karpaty neukrývajú len prírodné krásy. V zákutiach lesov sa v minulosti skrývali nedobytné hrady, na ktorých sa už podpísal zub času. Z hrdých pánskych sídiel minulosti sa do dnešných čias zachovali už len múry, veže, hradby. Tieto zrúcaniny si však stále zachovávajú svoju dušu tajomna a pradávna. Poďte sa s nami pozrieť na jednu z nich.
Biely Kameň – Svätojurský hrad
Zrúcanina hradu Biely Kameň sa nachádza na východnom okraji pohoria Malých Karpát nad mestečkom Svätý Jur. Na hrad sa dostanete jednoducho, priamo zo Svätého Jura po žltej turistickej značke, cesta Vám bude trvať približne 20 minút. Keďže je hrad vsadený do lesa, napriek svojej nadmorskej výške neponúka žiadne výhľady, čo mu však neuberá nič z jeho tajuplnej atmosféry. Z voľakedajšieho veľkolepého hradu, ktorý zaberal pomerne veľkú plochu návršia, sa do dnešných čias zachovalo len niekoľko zvyškov múrov či veže, ale so zaujímavými detailmi gotickej klenby, okennými otvormi či zavalenou pivnicou. Hradný areál je súčasťou náučného chodníka s informačnými panelmi. Z jedného z nich, v spodnej časti hradu sa dozviete základné údaje z jeho histórie, ale i to, že v minulosti bol tento hrad proporčne rozľahlý. Nazrime trochu do jeho histórie. Biely Kameň utváral súčasť celku takzvaných malokarpatských hradov, ktoré slúžili na ochranu západnej hranice Uhorska. Jeho výhodou bolo umiestnenie na svahu zalesneného hrebeňa Malých Karpát, ktoré mu umožňovalo kontrolu nad dvomi cestami: jedna hlavná obchodná cesta z Bratislavy do Trnavy a druhá bočná horská cesta do Stupavy. Hrad postavili v roku 1241 po tatárskom vpáde grófi zo Svätého Jura a Pezinka, keď dal uhorský kráľ Bela IV. rozkaz stavať kamenné hrady. Biely Kameň v ochrannej funkcii nahradil staršie hradisko Neštich z 9. storočia. Hrad Biely kameň zostal v majetku rodu svätojurských grófov až do ich vymretia po meči v roku 1543. Vtedy po smrti grófa Krištofa, posledného mužského potomka rodu grófov zo Svätého Jura a Pezinka, prešiel hrad do vlastníctva kráľa Ferdinada. Hrad mal potom niekoľko majiteľov. Prvým z nich bol do roku 1550 Gašpar Serédy. V roku 1566 sa stal majiteľom gróf Menberga – bratislavský župan. Po ňom sa stal záložným majiteľom gróf Mikuláš Eck zo Salmu a z Neuburgu, ktorý ho dal do zálohy cisárskemu vojvodcovi grófovi Jánovi Krušičovi. Po smrti Jána Krušiča, sa jeho vdova Katarína vydala za Štefana Illesházyho. Štefan Ilesházy dal v mestečku Svätý Jur postaviť renesančný kaštieľ. V roku 1626 sa hrad stal majetkom Štefana Pálffyho. Uhorský kráľ Ferdinand II. výsadnou listinou v roku 1647 povýšil Svätý Jur na slobodné kráľovské mesto a tým ho zbavil aj závislosti na hrade. Zánik hradu sa predpokladá pri tureckom vpáde v roku 1663, kedy bol hrad zničený. Aj keď nie úplne. Veď jeho ruiny sa zachovali až do dnešných čias.
